Trocha času pre domácnosť

Včera som naozaj potrebovala chvíľku pokoja, aby som konečne doma niečo urobila. Preto som zverila chlapcov babičke a poslala ich na chvíľku von. Okná už volala po saponátu. Naposledy som ich umývala tak viac ako pred pol rokom. Potrebovala som riadne upratať obývačku, ktorá slúži aj deťom ako malá herňa. V detskej izbe máme totiž okrem postieľok ešte jednu veľkú, na ktoré spím ja. Chlapci sa často v noci budia, takže je často beriem k sebe. Manžel sa potrebuje vyspať do práce. Navyše musím ešte vyprať a vyžehliť bielizeň, ktorá je už suchá. Takže ma čaká hromada práce.

Milé stretnutie

Ešte som potrebovala vyniesť odpad. Po ceste späť som stretla moju novú kamarátku, ktorá má štvormesačného chlapčeka. Nemá to jednoduché, malý sa narodil trošku pokrútený, takže musí chodiť každý týždeň na rehabilitácie a doma poctivo cvičiť. Bavili sme sa o tom, ako bola ešte tehotná na veľtrhu, kde si mohla vyskúšať rôzne kočíky . Nakoniec nekupovala nový, ale od inej mamičky, ktorú jej odporučila sestra. Dokonca to bola rovnaká značka, ktorá sa jej páčila. Musím povedať, že má naozaj moc pekný kočík a aj ten jej chrobáčik je tak milý. Hneď som sa bola plná nehy a spomenula si na to, aké to bolo, keď boli chlapci ešte nevinné bábätká.

Trocha času pre domácnosť
Ohodnoťte příspěvek